Journey to London volume 2 - McDonald strikes back -
G_R_E_A_T_B_R_I_T_A_I_N
j_o_u_r_n_e_y
v_o_l_u_m_e_ 2_ - _m_c_d_o_n_a_l_d_ s_t_r_i_k_e_s_ b_a_c_k
golden ticket
Kamaratova sestra raz jedla cokoladu a nasla v tom vyhravaci kupon na dve letenky hocikam do europy. Na vianoce ich darovala mne a kamaratovi Tomasovi...Maros (alias narluin) si dokupil letenku za celkom v pohodke cenu a vylet sa mohol zacat...vybrali sme si datum ku koncu skoly koli pocasiu a taktiez sme vybrali takych par dni aby sme tam boli aj cez vikend pretoze sme boli fanatici do westham united a xceli sme tam ist na zapas...Kedze nedaleko Londyna byva moj otec vybavil nam ubytovanie zadarmo cim mu xcem aj touto cestou podakovat...Byt sme mali ani nie 500metrov od Tower Bridge takze sme mali vsetko relativne blizko...Ale naspat k tomu ako sme sa vlastne dostali do Bratislavi odkial nam malo letiet lietadlo...Ani tym sme si neboli isty pretoze letecka spolocnost zrusila vsetky lety z Bratislavy a mali lietat uz iba z Viedne...Ale potom to obnovili a my sme leteli z BA...Povodny plan bol taky ze do blavy pojdeme rano busom potom tam pokvasime s kamaratom ktory tam byva (Hobit) a potom pojdeme na letisko odletime do anglicka pokvasime priletime naspat do blavy a odtial nam mal ist rano o pol 2 vlak do zvolena kde by sme cakali na dalsi vlak ktory mal ist asi o pol 5 do BB a ist dospavat k Marosovi na byt pri Leninovom parku...Plan vsak stroskotal na myslienke ze ked budeme sade tak dlho cakat tak kym pridem do BB budeme mat 3.0°% v sebe...

Takze plan padol a nakoniec sme sa dohodli tak ze Tomasov otec nas hodi do BA na letisko...Vyrazalo sa rano a posledne nakupy v miestnom diskonte na foncorde boli celkom zabavne pretoez sme kupovali zasoby cigariet ktore boli elkom celke ale i tak nam nevystacili...mali sme okolo 12 krabiciek...Potom sme pohodlne nastupili do auta kde sme boli mierne natlaceny a kym sme prisli na prvu azstavku , na pumpu kde sa vystupovalo a mali sme cik / cig pauzu tak sme boli vsetci spoteny ako prasce a ekd sme konecne vypadli z auta na prijemny vanok tak sme mali pocit ze sa do toho prekliateho auta uz nikdy nexcem vratit... nakoniec sme sa k tomu donutili dosli do Ba kde pre zmenu na letisku fukal taky sprosty vietor ze sme zas mrzli...
(pokračovanie reportu sa pripravuje)