Parkour ako školský projekt ?
Ako traceur som sa uz zapojil do neznámeho projektu kde som odpovedal na dotazník ohľadom parkouru. Malo to byt použité do školského projektu pre dve štvrtáčky (Aďa a Dominika) z Nových Zámkov. Dúfam, že sa im so mnou spolupracovalo dobre (aj keď iba prostredníctovm internetu).
Po dlhšej odmlke - zrejme kôli spracovaniu údajov odo mňa a iných slovenských traceurov - som obdržal e-mail kde stálo toto :
" Ahoj.
Neviem, či si este spomínaš... Minulý kalendárny rok sme ti posielali jeden dotazník o parkoure. Robili sme o tom projket... spomínaš? Píšem, lebo si vtedy chcel, aby sme ti dali vediet, kde to bude zverejnené a tak. A tak ti posielam text, ktorý sme aj na základe tvojich odpovedí zostavili. Ak teda este stále máš záujem...;)
text prešiel, ako som ti este vtedy písala, kontrolou zainteresovaných - celý nám ho prešiel a trochu opravil, čo bolo treba Bugi z Bad Company crew. Ak tam teda nájdeš niečo, čo sa podľa teba nehodí - sorry :) Sme len amatérky.
Tak ať se libiii... môžes hodiť na stránku.
Maj sa krásne a daj vedieť, ak si to použil.
drz sa, d* "
týmto Dominike ďakujem ;)
A čo z toho vzniklo ? Myslí, že článok ktorý si určite stojí za to prečítať pretože projekty v ktorých sa jedná o takú kraásnu vec akou je parkour vždy stojí za prezretie. Je to jeden z najlepšie vystihujúcich článkov napísaných ľuďmi ktorý priamo netrénujú túto športovú disciplínu - ak to tak môžem nazvať. Dievčatá zaslúžite si uznanie.A dúfam, že ste dostali za projekt zasluženú známku...
Le Parkour alebo iným názvom freerunning je nesúťažná športová disciplína, ktorú môžme definovať ako umenie pohybu, alebo umenie presunu z jedného bodu do druhého čo najplynulejšou cestou. Je to o slobode a efektivite pohybov, pomocou ktorých prekonávate prekážky poskytnuté mestským prostredím. Ak by ste si niekto nevedeli predstaviť o čo vlastne ide, tak túto disciplínu, či jej prvky, ste mohli zahliadnuť i vo filmoch ako sú Yamakasi, Matrix, Okrsok 13 atd. Alebo najnovšie v klipe alebo na koncertoch Madonny v pesničke Jump. Dôvod, prečo sme sa rozhodli robiť projekt práve o PK je, že chceme vyvrátiť mnohé predsudky, ktoré vznikajú, keď sa ľudia stretnú zoči voči PK, kedže tento šport ma korene už v dávnych dobách, nie je to niečo čo vzniklo, ale niečo čo bolo pomenované a zdokonalované. Chceme objasniť podstatu a zmysel tohto zaujímavého športu, pre ktorý je dôležitá nie len tvrdá fyzická príprava ale tak isto aj psychická. Mnohí parkouristi sa totiž predtým venovali alebo venujú aj iným blízkym disciplínam ako sú rôzne bojové umenia, atletika, gymnastika, breakdance , horolezectvo a iné ...
Parkouristi alebo ako sa oni nazývajú „traceurs“ pri freerunningu prekonávajú svoje prekážky (zábradlia, lavičky, múriky a pokročilejší aj strechy) rôznymi skokmi, trikmi, kotúľmi a otočkami tak, aby ich „beh cez prekážky“ vyzeral a bol čo najplynulejší a bez zaváhania. A čo je dôležité, podstata je nevykonávať tento beh na súkromnom pozemku, na ktorý traceurs nemajú povolený prístup. Častokrát sa stane, že mladšie ročníky, čo sa začnú PK venovať na to zabudnú alebo len z recesie vniknú na súkromný pozemok a tam potom skáču. Je jasné, že majiteľom sa nepáči, keď im po záhrade behá a skáče partia cudzích ľudí a často volajú na miesto činu políciu. Vtedy by mal dotyčný vysvetliť o aký šport ide. V pôvodnej filozofii PK však je zahrnuté, že sa nemá za žiadnych okolností schválne ničiť cudzí a verejný majetok a vykonávať sa triky majú len na miestach, kde je vstup povolený.
Traceurs sa rovnako, ako väčšina nadšencov pouličnej kultúry organizujú v skupinách, ktoré si väčšinou i pomenúvajú, aby spolu mohli trénovať. Stretnutie viacerých skupín tzv. crews sa označuje ako jam. Tieto stretnutia bývajú často zaujímavé a konštruktívne, lebo zúčastnení si vymenia skúsenosti a poradia si, ako zvládnuť rôzne náročné pohyby. Totiž každý človek má vlastné limity a podstatou je bezpečne prekonať svoj strach a posunúť sa o nejaký kúsok ďalej. Nezriedka sa takto vytvárajú nové kamarátstva a vzťahy, pretože PK je hlavne o priateľstve, slobode, inšpirácii a vzájomnej pomoci.
História PK ako športovej disciplíny nie je dlhá. Jeho vznik sa datuje do 80tych rokov minulého storočia.. Ako Le Parkour bol pomenovaný vo Francúzsku v Paríži v mestskej časti Lisses, kde pri jeho zrode stáli známi David Belle, ktorý sa oficiálne pokladá za zakladatela, ale aj Sebastién Foucan ci iný, ktorí v tých časoch trenovali s Davidom,a vytvárali svetovo-známu skupinu Yamakasi, podla ktorej bol pomenovaný aj film.
David Belle žil v chudobnej rodine vynikajúceho športovca,vojaka a požiarnika Raymonda Bella na predmestí Paríža. Neskôr sa presťahovali do mestečka Le Sables d´Olonne. Bolo jasné, že sa aj David stane šikovný v mnohých športových disciplínach ako napríklad ľahká atletika, horolezectvo, bojové umenia a gymnastika. David nechal školu v 15 rokoch, aby sa mohol naplno venovať športu, ktorý mal byť užitočný pre život. Často si predstavoval situácie, kde by mohol prejaviť svoje fyzické chopnosti a obratnosť tak, aby sa nedostal do pasce a toto následne využíval pri zdolávaní prekážok v meste. Neskôr odišiel do mestečka Lisses, kde ďalej rozvíjal svoje danosti. Chcel sa oslobodiť od všetkých svojich obmedzení a strachu a chcel sa dostať všade, kam to bolo bez akýchkoľvek pomôcok možné. Počas národnej služby získal certifikát o Preukázaní prvej pomoci, no potom si zranil zápästie a bol dočasne prepustený od povinností. Do služby štátu sa však už nevrátil. Chcel sa pridať k pluku Morskej pechoty vo Vannes. Bol prvý na šampionáte v prekonávani prekážok v Essonne. David v roku 1997 natočil prvý videoklip so skupinou Stade 2, pracoval na niekoľkých reklamách a po stretnutí s hercom Hubertom Koundém sa dostal aj na divadelné dosky. Hral v niekoľkých propagačných videách Tiny Turner a iných, vo filme Hugues de Logardiéresa “Les gens di voyages“ a vo filme Igora Pejica “Un monde meilleur“, vo filme režiséra Franka Nicotru “L´Engrenages“ i vo filme Briana de Palma “Femme Fatale“. Taktiež hral spolu s Jeanom Renom vo filme “Purpurové rieky 2“, hral v reklame pre BBC, Nissan a Nike, spolu s kaskadérom a taktiež jeho kamarátom Cyrilom Raffaelim hral vo francúzskom akčnom filme “ okrsok 13“. Teraz David Belle pracuje s asociáciou, ktorú založil – PAWA (PArkour Worldwide Association) a skupinou traceurov, ktorú sformoval.
Odvtedy vzniklo vo Francúzsku i v celej Európe množstvo crews. Dnes už nie sú nijakou zriedkavosťou ani v slovenských mestách. Z najznámejších by sme spomenuli aj mediálne známu crew Next Move z Nitry, Eastway z Košíc, Testify Decisions z Levíc, Bad Company zo Štúrova a Trenčína a Dolného Kubína, Panthers z Bratislavy atd.
Nesmieme zabudnúť aj na už spomínanú skupinu „Yamakasi“. Bola to prvá parkourová crew vôbec. Tvorili ju David, Sébastien, Yann, Charles, Malik, Guilan, Chau a Willian. Pôsobila prirodzene vo francúzskom Lisses, ktoré sa považuje za mekku parkouru. Názov Yamakasi znamená v preklade „muž silný duchom aj telom“. Crew Yamakasi sa stala mediálne známa vďaka vystúpeniu v klipe francúzskej rapovej skupiny I AM a vďaka účasti v programe Stade 2. Crew sa ale rozpadla vo februári 1998, keď traceuri dostali ponuku účinkovať v muzikáli „Notre Dame de Paris“. Niektorí z traceurov ponuku prijali, Belle a Foucan však zostali verní filozofii a tak si ani nezahrali v rovnomennom filme Yamakasi, ktorý hodil na PK úplne nové svetlo. Je to film o skupine mladíkov, ktorá svojím skákaním poburuje okolie a verejnosť zaslepenú predsudkami. Keď sa však jedného dňa zraní jeden z malých chlapcov, ktorí Yamakasi chcú napodobniť, nastáva boj s časom. Chlapec totiž potrebuje transplantáciu srdca, no jeho rodina nemá dosť peňazí. Mladí muži z Yamakasi majú pocit viny a preto sa snažia legálne aj ilegálne potrebné peniaze zohnať. Celý dej je sprevádzaný množstvom efektných prvkov a trikov.
Postupne však jedine Belle zostale verný presvedčeniu, že PK by nemal byť predávaný a každý by mal mať možnosť trénovať zadarmo pokiaľ mu to zdravie dovolí.
Veľakrát sa stalo, že po odvysielaní filmu Yamakasi sa mladí chlapci pokúšali napodobniť profesionálnych hercov a kaskadérov z filmu. Bohužiaľ, zabudli na to, že oni nie sú profesionáli a že je prirodzené, že zo dňa na deň sa nikomu komplikované triky zvládať nepodarí. Preto aj na Slovensku sú zaznamenané ťažké zranenia. Je to smutné, ale je to fakt. Preto sa snažia internetové stránky a iné média zdôrazniť hlavne dlhú cestu tréningu predtým, ako je človek schopný trikov zobrazených na televíznej obrazovke prípadne na exhibíciách organizovaných taktiež profesionálmi. Niektoré prvky robia problém dokonca samotných traceurom, nieto ešte deťom alebo dospelým bez tréningu.
S niektorými slovenskými traceurmi sa nám podarilo získať rozhovory, vďaka ktorým sme lepšie pochopili filozofiu PK a dozvedeli sme sa o tvrdých začiatkoch.
Všetci sa zhodujú v tom, že PK pre nich znamená nekonečnú slobodu a možnosť precítiť pohyb, ako to pri inom športe nejde. Pretože v parkoure neexistujú pravidla ako sa pohybovať, každý si vykonáva svoj vlastný pohyb. Znamená to pre nich vypnutie od každodenného života a udržiavanie fyzickej kondície. A nie pre jedného je PK využiteľný aj prakticky, napríklad pri náhlení sa na autobus. Mladí traceuri sa k PK dostávajú zväčša cez priateľov, ktorí o ňom už niečo vedia, alebo cez médiá. U nás síce PK až tak medializovaný nie je, no kto chce môže si na internete nájsť veľmi veľa hodnotných informácií. Ako sa však mnohí vyjadrili, radšej by boli, keby PK ani propagovaný nebol, pretože následne vzniká prirodzený efekt objavenia sa množstva nadšencov, ktorí nevedia, čo PK obnáša a tým pádom často z neho robia niečo iné, ako by mali. V súvislosti s tým potom vznikajú rôzne reakcie okolia i policajtov. Ako sme sa sami presvedčili, môžu byť pozitívne, keď sa zvedavci prizerajú skáčucemu hlúčiku mladých ľudí a pýtajú sa, čo sa to deje. Traceuri veľmi ochotne odpovedajú na otázky, sú radi, keď môžu podať svetu, že to, čo robia nie je nič zlé. No môžu byť aj negatívne. Vyskytujú sa hlúpe poznámky, prípadne policajti „radi“ traceurov, ktorí sú často rýchlejší než oni, naháňajú. Opýtaní traceuri sa boja hlavne sált To, čo ich brzdí je práve psychický blok, ktorý sa ale snažia aktívne prekonať tvrdým tréningom a morálnou podporou od ostatných traceurov. To znamená, že inšpiráciu nachádzajú jeden v druhom. Navzájom sa ťahajú vo výkonoch hore. Inšpirujú ich však aj prekonané prekážky a zvládnuté triky. Ani jeden z opýtaných nám našťastie nevedel poskytnúť výpoveď o vážnom zranení.
PK nie je súťažný šport pretože v ňom ide v prvom rade o prekonanie samého seba a svojich psychických, či fyzických blokov. Ani jedno, ani druhé nie je jednoduché. Pretože stačí zlý odhad situácie, vzdialenosti alebo výšky prekážky a ľahko môže dojsť k vážnemu zraneniu. Preto je aj lepšie, keď jedinec, ktorý sa chce PK začať venovať, nájde v blízkosti domova skupinu, s ktorou by mohol trénovať. Tá podporí nielen psychicky, ale môže aj veľa vecí vysvetliť a prípadne pomôcť, keď dôjde k zraneniu. Ďalšou zásadou teda je nikdy netrénovať sám a nepreceňovať svoje schopnosti. Nie je predsa hanbou nepreskočiť zo strechy na strechu. Skôr je hanbou spôsobiť si zranenie svojou nerozvážnosťou...
Nemenej dôležitá je rozcvička pred tréningom. To vám potvrdí každý jeden športovec. Nikdy nie je na škodu ak sa venujete strečingu aj polhodinu. Netreba predsa riskovať nepríjemné natrhnutie šliach alebo svalov. Kvalitná a precízne prevedená rozcvička, ako aj sústredenosť pri vykonávaní trikov je zlatá cesta k úspechu.
V súvislosti s PK sme doteraz hovorili viac menej len o chlapcoch. V poslednej dobe však už ani u nás nie je zriedkavosťou, že v crew je aj dievča – traceurka. Na pohlaví nezáleží, rovnako ako ani na veku, výške, či hmotnosti. To, na čom skutočne záleží je fyzická a psychická zdatnosť.
To krásne na PK je aj, že naň nepotrebujete žiadne špeciálne pomôcky. Potrebujete len pevné a kvalitné tenisky, ktoré vás pri skokoch nezradia a budú držať vašu nohu a členok pevne pokope. Neskôr si môžete zadovážiť bandáže alebo rukavice, ktoré sa však veľmi neodporúčajú pretože traceur v nich nemá až tak citlivý kontakt s prekážkou. To však už závisí od každého jedinca. Pravidlá o povinnej výbave nejestvujú.
Ako a kedy teda začať, ak má človek záujem o PK?
Čo by nemalo chýbať je samozrejme nadšenie, to ale patrí ku všetkému, čomu sa ľudia venovať chcú. Každý by si mal na začiatok prejsť informácie dostupné na internete, v časopisoch alebo kdekoľvek inde. Mal by si preštudovať jednotlivé triky, prehodnotiť ich. Podstatné je, ako sme už spomenuli, nájsť si vo svojom okolí skupinu alebo jedinca, s ktorým sa dá trénovať. Dohodnúť sa na stretnutiach a na začiatok sa prizerať tomu, ako sa darí skúsenejším. Nemusíte sa báť, že by vás ktorákoľvek skupina odmietla vziať medzi seba, totiž podstatné je to že trénujete s niekým, ktorý vás vedie správnym smerom a máte z toho radosť. PK sa venujú ľudia zväčša veľmi ochotní spolupracovať. Dôležité je osvojiť si spomínané rozcvičky, naťahovacie cvičenia a vybaviť sa kvalitnou obuvou. Nikto by však nemal ísť do PK po hlave a mal by mať určitý telesný základ na vykonávanie ťažkých trikov. Treba začať od tých najjednoduchších a postupne napredovať. Pretože, ako hovorí jedno internetové PK fórum, v parkoure sa nedá urýchliť nič okrem zranenia.
Traceuri využívajú množstvo trikov s mnohými obmenami, medze sa nekladú. Neexistuje totiž definícia, ktorá by vymedzovala čo PK je a čo už PK nie je.
Na Slovensku sa o rozvíjanie vedomia spoločnosti o PK stará predovšetkým „Slovak Xtreme team“. Tento team vytvorený agentúrou Genuine Advertising je určený na prezentovanie slovenského PK na komerčných akciách. Ďalšími úlohami je zdokonalovanie podmienok PK na Slovensku a organizovanie rôznych workshopov. Team sa však nezaobreá výlučne PK, ale aj kaskadérstvom a inými disciplínami.